Z denníka domováka ...

Autor: kristína brnčová | 2.6.2011 o 17:01 | (upravené 2.6.2011 o 17:07) Karma článku: 9,75 | Prečítané:  1367x

Ešte počas vysokoškolských rokov, semestrov a voľných dní som chodila ako dobrovoľníčka do detských domovov. Nazrieť, najskôr zo zvedavosti, neskôr  z radosti byť s týmito deťmi, za dvere nájdeného nenájdeného opätovného kompasu  smerovania ich života. Nie každému, a nie každej domováčke, domovákovi sa darí dať si svoje puzzle života do jedného celku, usporiadať si svoju minulosť a prepojiť ju s prítomnosťou. Píšem ďalej ich slovami :  

„ Začína tu byť celkom fajn. Neznášal som to tu, ale nakoniec som si tu našiel kamaráta. A nie jedného, ale celú futbalovú jedenástku, aj z ďalšieho oddelenia. Soboty sú naše. Futbalové. Chodievame s pani vychovávateľkou dozadu na lúku a tam hráme, až kým sa nezotmie. Mám kamarátov a to je všetko čo potrebujem. Na mamu ani nemyslím. Možno niekedy večer, keď idem spať . "

(M.R.,14 rokov)

 

„ Vraveli mi, že mama má viac detí a všetky sú s ňou doma. Hm. Naozaj neviem prečo ja jediný som tu a nie doma. "

(V.T.,11 rokov)

 

„ Pani vychovávateľky sú náhodou celkom fajn, niektoré z nich nás dokonca prídu na dobrú noc aj pobozkať a prikryť perinou, ako mama....teda neviem, či by mama tak prišla. Naozaj neviem. Ale iné vychovávateľky a vychovávatelia sú ako bosorky a bosoriaci ."

(M.R.,12 rokov)

 

„ Moja mama aj otec veľa pije pivo. Nebezpečné tak piť, lebo môže zomrieť, ale ešte predtým pôjdu obaja do basy. Asi preto som tu, lebo oni pijú . Ja neviem."

( L.V., 10 rokov)

 

„Neteším sa na sviatky domov, lebo tam nikoho nepoznám. Nemám sa s nimi o čom rozprávať. Prídu aj súrodenci, ale tých tiež nepoznám . Iba jednu sestru a  je nás osem, ešte to viem. Sme v detských domovoch po celom Slovensku. A mama s otcom sú sami doma.

( P.T., 15 rokov)

 

„ Chcela by som vedieť, kde je moja mama a chcela by som jej predstaviť mojich kamarátov tu. Áno, chcela by som sa s ňou stretnúť a spýtať sa jej, prečo ma nechcela.

( R.C., 16 rokov)

 

„ Moja mamka pre mňa príde. Ja som tu iba na chvíľu. Počkám ju tu niekoľko dní a potom pôjdeme spolu domov. Ja vlastne ani neviem, kde bývame."

( A.T. , 8 rokov)

 

„ Ktovie, kde som sa narodila, ja si pamätám iba toto tu a ešte jeden domov predtým. Tam bolo tiež toľko veľa detí ako tu. Neviem, kde pôjdem ďalej, keď odídem odtiaľto."

( M.V., 14 rokov)

 

„Mne je tu parádne. Doma by mi tak dobre určite nebolo. Ako ich poznám,doma by ma bili hlava nehlava."

(R.B., 15 rokov)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?