Z denníka domováka II...

Autor: kristína brnčová | 2.6.2011 o 19:13 | (upravené 2.6.2011 o 19:20) Karma článku: 9,72 | Prečítané:  1179x

Veľakrát je ťažké reagovať na priamu reč detí z Domova. A hlavne detí, ktoré si veľmi citlivo uvedomujú, že sa nachádzajú niekde mimo svojej skutočnej rodiny. Preč od mamy, otca , a čo je najhoršie aj od súrodencov. Často si pomyslím, že je dobre, že sa dostali od svojich bláznivých rodičov, ktorí veľakrát v opojení alkoholu tlčú až do bezvedomia súrodencov, ktorí zostali doma. Našťasie však, nie všetci sú takí. A ja dávam klobúk dole výnimkám, ktorí sa zo zdravotných, alebo iných vážnych dôvodov nemohli postarať o svoje deti, ...ale chceli, a stále chcú. Chcú aby sa z ich domovákov a domováčiek stali naspäť ich synovia a dcéry. Držím im veľké palce , aby sa opätovne mohli navzájom nájsť. Opäť pokračujem niektorými , na srdce klopkajúcimi myšlienkami, ktoré nevznikli z nijakého suchého dotazníka, alebo šablónovito poukladaných otázok, ale z každodennosti prežívania našich spoločných chvíľ :

„ Teta Kristínka, pôjdete potom spolu so mnou , keď pôjdem na návštevu domov? Nechcem tam ísť sám, predsa ich nepoznám. Cítil by som sa hlúpo. Takto tam budeme aspoň dvaja. "

( O. T., 12 rokov)

 

„ Áno ja som z východu, až niekde od Vranova. Máme veľkú rodinu, ale ja poznám iba týchto , čo sú tu v našej domováckej rodine. Mám tu tri sestry a dvoch bratov. A vlastne ostatných už ani nechcem spoznať. Aj keď mamu by som rada videla. Ktovie aká je?! "

( M. Z.,13 rokov)

 

„ Ja si pamätám, že k nám prišla polícia a bol strašný krik. Dodnes neviem, kde mám najmladšieho bračeka, odvtedy som ho už nevidela. Ktovie, či je doma. Polícia takého malého asi zobrať nemohla...a za čo vlastne? Asi zobrali iba rodičov.  "

(J.P., 10 rokov)

 

„ Mám sestry a aj bratov, ale neviem koľko. Ktovie, či sa podobajú na mňa. Ja tu mám dosť veľa kamarátov, ale súrodencov by som stretol rád. Ak by som mal bratov, hrali by so mnou futbal, chýbajú nám dvaja do družstva. Ak by som mal sestry, chránil by som ich pred sprostými chlapcami. "

( P.L., 14 rokov)

 

„Chcem mať aj sestru a aj brata. A aj kamarátov a aj mamu. Otec by tiež bol dobrý, ak by bol normálny. "

(T.J., 13 rokov)

 

„Viac ako mamu,...chcem aby ste so mnou zostali Vy..."

( K.P.,12rokov)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?