Mihotajúce bóje blízkosti , známo neznámych

Autor: kristína brnčová | 27.6.2011 o 18:21 | Karma článku: 7,16 | Prečítané:  1157x

Naozaj sa niekedy potvrdzuje fakt, že čím viac sa na deň hneď od rána tešíme, tým viac nás môže neradostne prekvapiť. Ale bolo by od nás úplne lajdácke, keby sme sa netešili nikdy a vôbec. Každopádne bývajú svetlejšie aj tmavšie rána a dni, ťažšie aj ľahšie chvíle, veselšie aj smutnejšie deti, nervóznejší aj kľudnejší  žiaci...napríklad aj našej školy. Ťažký deň, ktorý tlačil na city a rozstrihával nervové vlásočnice trpezlivosti na malé drobnučké kúsky. Agresivita , nervozita, nestálosť, podráždenosť  , krik a posunkové gestá nadávok...na jednej strane rovnice a na druhej strane za znamienkom rovná sa, je priama úmera neistoty a neustálych zmien.  

Chlapec nikoho

Lukáško sa narodil ako dieťa z niekoľkých detí , dieťa rodičov, ktorí stratili záujem o neho, o jeho súrodencov, stratili záujem pochopiť a napĺňať plnohodnotný zmysel života. Posunuli si kompas niekde na iný smer. Kde už blúdili asi iba sami. Preč od detí, od všetkých, ktorí by potrebovali ich pomoc, alebo ktorí by im pripomínali nejaké povinnosti. Mama sa nestarala a zabúdala na svoje deti. O Lukáška sa staral starší súrodenec. Starší, ale predsa stále len dieťa.

Deti bez peňazí a tým aj bez jedla.

Ako sýkorky, ako hladné zvieratká, hľadali všade možne a všetko možné , čo by zasýtilo aspoň na nejaký čas.

Túlavé deti, dávno zatúlaných rodičov.

Lukáš sa neskôr dostal rôznymi formulkami zákona do krízového centra, kde opätovne zrejme hľadal pevný bod, niekoho, kto by bol, zostal a neodchádzal.

 

Neistota pokračuje

Hlad na čas zrejme zmizol, ale neistota nie. O Lukáška prejavila záujem jedna rodina, ktorá si ho zobrala ako niečo milé, malé, detské. Ako hračku, ktorá parádne funguje, tak ako má. Nechali si ho....avšak iba na čas, dovtedy, kým sa nepotvrdila diagnóza surdomutizmus ( = hluchonemosť). Nepočujúce, nehovoriace dieťa...kto by ho chcel ??!!

Nesúdim, nehodnotím,...ale kde boli tie papiere dovtedy? Prečo sa situácia až takto vyhrotila a vystavila chlapca opäť emočným zmenám a ladeniam?

Hluchý, nemý, ale predsa  so srdcom a svojim prežívaním.

Vrátili ho späť a Lukáško opäť na začiatku, hľadal svoje dávne spomienky a snažil sa nájsť svoje pokračovanie v krízovom centre. Inom, v inom meste, s inými hračkami, s inými tetami, s inými deťmi.

Bez pevného bodu, hľadal svoje bóje , svoje zastávky v živote, kde premáva neustále iba kyvadlová doprava. Dieľčie stanice chvíľkového pristavenia, priblíženia k ľuďom...stále iným a novým.

Neviem si predstaviť samu seba, ako by som zvládala plávať v takomto rozbúrenom mori vĺn a neustále mihotajúcich bójí chvíľkového záujmu o mňa.

 

(pokračovanie v druhej časti )

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?