Mihotajúce bóje blízkosti , známo neznámych ( II. časť)

Autor: kristína brnčová | 28.6.2011 o 13:23 | (upravené 28.6.2011 o 14:07) Karma článku: 8,46 | Prečítané:  894x

Opäť iní? Opäť zmena? Z krízového centra sa Lukáško dostal ešte do nejakej profesionálnej rodiny a odtiaľ do Detského domova do Kremnice, k našim deťom, do našej školy. Ďalšia zmena sprevádzaná neutíchajúcim plačom, krikom a zúfalým vzlykaním. Žiadne slová, žiadne návyky, žiadne posunky. Pani vychovávateľka z Detského domova mi spomínala Lukáškov príchod ako niečo veľmi bolestné, pre všetkých, ktorí boli v tej chvíli tam. Našťastie, že vtedy mal službu niekto ako ona. Neprestávajúci plač objala do svojho pokoja a ticha, ľahla si k nemu do postele a s rukami plnými lásky a  citu ho hladkala až kým nezaspal. Anjel strážny vzlietol k Lukáškovi v ten večer jeho príchodu.

Lukáško potreboval nejaký ten týždeň , zopár týždňov na to , aby pochopil, že v Domove nezostane hladný a stále bude mať čo jesť, aby pochopil, že nemusí vyberať z košov odrobinky, ako to robil na začiatku po svojom príchode.

Zopár preplakaných týždňov trvalo, kým opätovne začal veriť v  to, že ho niekto naozaj chce a má rád. Našiel si kamarátov, tety vychovávateľky, ktoré nahradili jeho zatúlanú minulosť v jeho živote.

Psychiatrické lieky , ktoré mali utlmovať jeho rozhádzané telo aj dušu, postupne po konzultáciách s doktorom redukovali na pár nevyhnutných a záchytných.

Nachádzal istotu, nachádzal blízkych, nachádzal šťastie.

 

Asi ho chceme

 

Vôbec si neviem predstaviť ako sa to mohlo stať, a ako sa dala Lukáškovi zvládnuť ďalšia zmena.

Jedna pani so svojou rodinkou sa rozhodla zobrať si ho do pestúnskej starostlivosti. Neviem, nedopatrením čoho, alebo koho toto rozhodnutie bolo schválené, keďže v papieroch mal Lukáško napísané, že sa v žiadnom prípade neodporúča do pestúnskej starostlivosti, či na adopciu. A predsa, odklepnutá ďalšia zmena pre neho.

 

Ťažko sa zvyká na niečo nové, na niekoho nového...a hlavne vtedy, keď nevieme a nie sme si ani trošku  istí , ako dlho ten, alebo tá ...pri nás , v našom živote zostane. Ale každý z nás si rád zvyká na to dobré. Na dobré, pri čom, pri kom sa cítime isto, bezpečne a šťastne.

 

Lukáško potreboval čas, kým si opätovne nájde svoju rozkolísanú , zas inú bóju bezpečia , tentokrát rodinného bezpečia a rodinnej atmosféry.

Pestúnska rodina však zrejme toľko času nemala, koľko by on potreboval. Počiatočné neúspešné priblíženie k jeho srdcu, sa riešili jeho skorším odovzdaním na týždenný pobyt na internát a neskorším „vyzdvihnutím"  po skončení školského týždňa. Neskôr z jednotýždňového pobytu na internáte, bol dvojtýždňový.

Vzďaľoval sa od rodiny ešte skôr, akoby možno chcel.

Rodinka zrejme chcela príkladného chlapca, ktorý mamu bude od prvého stretnutia posunkovať posunkom „mama" a ostatných členov rodiny podobne.

 

Nebol čas, nebola trpezlivosť ani ochota spolupodieľať a prežívať všetko , doposiaľ prežité , v Lukášovom živote, v Lukášovej duši...posiatej samými trojlístkami.

 

Chýbal aspoň jeden štvorlístok. Iba tak. Pre neho a pre šťastie. Snáď si naňho počkajú  ešte neskôr. A zakvitnú mu dni.

 

Každé nežiaduce správanie bolo riešené na psychiatrii, kde ho neustále posielali. V nádeji? V lepšie?

Až nakoniec sa stalo, že Lukáš sa po nejakom čase mal vrátiť opäť späť. Do Detského domova. Toho istého a znova nového. Situovaného do inej časti mesta, iní vychovávatelia, iné vychovávateľky, deti. Všetko opäť nové...a všetko sa začína od začiatku.

Pred mesiacom, v čase keď malo prísť k spomínanej už niekoľkej zmene, to bol týždeň, ktorý sa mi dúfam nebude nikdy ani len snívať. Nikdy. Lukáš išiel do všetkého a do všetkých. Bil, kopal, posunkovo nadával, hrešil, plakal a v zápätí zúril.

Stratený vo svete a v sebe najviac. Neveril už asi nikomu a ničomu. Poriadne nevedel, kde a ku komu znova ide, vedel iba,  že prichádza ďalšia zmena. Vôbec ani netušil, kto pri ňom zostáva, a koho stráca.

 

Tisícky zmien menia človeka samotného. Bóje potápajúce sa do vĺn, berú našu istotu pod nohami a my musíme plávať. Opäť k ďalšej bóji, k ďalším ľuďom....s ktorými musíme žiť  a prežiť. S niektorými sa žije ľahšie , s inými oveľa ťažšie,...niektorí ublížia, iní pohladia.

 

Lukáško, veľa pevných bóji Ti prajem...môj zlatý. A zajtra sa na Teba v škole  teším.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Prišli sme o tretinu sestier a nové neprichádzajú

Aby sme mali viac sestier, treba im zvýšiť platy, rozšíriť kompetencie a umožniť im pracovať aj na skrátený úväzok, tvrdia experti.

EKONOMIKA

Ficovi sa nepáčia ceny elektriny, zasiahol proti regulátorovi

Priemerná cena klesla podľa úradu v priemere o 4,3 percenta.

TECH

Archeológ: Je to prvýkrát, čo Slováci skúmajú čosi také významné

Vedci očakávajú zásadné objavy, tvrdí Drahoslav Hulínek.


Už ste čítali?