Tábor je škola o tých druhých

Autor: kristína brnčová | 2.8.2011 o 12:07 | (upravené 2.8.2011 o 12:16) Karma článku: 7,82 | Prečítané:  1251x

Tábory vedia dávať a vedia aj brať . A my, aj napriek tým stratám a úbytkom síl , sme ochotní tam ísť a zotrvať. Strácame energiu a nachádzame šťastie. Šťastie naoko neviditeľné , šťastie prežívania okamžikov tých druhých, a tým aj to svoje. Ľubka Šarinová , anjel s blonďavými vlasmi išla opäť do tohto nápadu, týždňového táborového pobytu , s otvoreným srdcom a nevyčerpateľným úsmevom. Zavolala , povolala, vytelefonovala všetky deti, ktoré by v tábore určite chýbali, keby tam neboli. Každé jedno z nich. Deti nepočujúce , deti počujúce , s poruchami všehodruhu od mentálneho , telesného postihnutia , až po postihnutie rodinných vzťahov, kde deti vyrastali. Deti bez rodičov, alebo deti rodičov, ktorých by som najradšej odviezla niekde na ďaleko ďaleký opustený ostrov.  Deti smutné, veselé , omrdené, nervózne aj zábavné.

Veľa všetkého sme museli zo seba vydať, aby sme v daždivom počasí boli a aj naďalej zostávali zábavní, nápadití, kreatívni, vtipní, v „pohode", empatickí  a vždy počúvajúci, aj keď sme sa sami možno niekedy cítili nevypočutí a bez síl.

 

Každopádne ďakujem za tento tábor, za školenie, ktoré opäť školilo a učilo nás všetkých, že :

-       sú ľudia , ktorí nás vidia radi


-       sú ľudia , ktorí radi zaspávajú s pohladením našich rúk , a keď chceme , naše ruky dokážu byť pre   druhých príjemné, povzbudivé a plné istoty


-       v dažďových dňoch je ťažké zamestnať a zabávať 50 detí , nepočujúcich, počujúcich , s poruchami    správania, či pozornosti...ale aj napriek nepriazni počasia, máme v sebe dosť sily a nápadov na to,  aby sme to zvládli, a to aj na oveľa viac ako na dva dni


-       každé dieťa potrebuje byť vypočuté, aj keď  ono samo je  nepočujúce


-       každé dieťa potrebuje mať mantinely dovolenia a uvoľnenia


-       zábava vie vždy zaujať a je dobrým pomocníkom


-       sme navzájom prepojení posunkami a myšlienkami


-       objatie a pohladenie v správny čas,...nikdy nič nepokazí


-       je uvoľňujúce a oslobodzujúce zároveň, správať sa občas ako dieťa...skákať, šantiť, tešiť a smiať sa ,...a môže to byť kľudne  iba tak,...a pre nič za nič,...úplne  bezdôvodne


 

Ďakujem Ľubi, za túto školu, za školenie,...za seba aj za deti. Ďakujem za Tvoju ochotu, dobré srdce a anjelskú dušu, ukrývajúcu sa pod svetlými vlasmi a úprimným úsmevom .

 

Vytváraš deťom príležitosti na neskutočne veľa nádherných zážitkov, z ktorých čerpajú celý školský rok. Viem to, lebo som v škole denno denne s nimi. Do podrobností prežívajú táborové chvíle ešte raz...posunkujeme si spoločne každú chvíľu, ktorá sa im hlbšie zvýraznila v ich srdci. Znamená to pre nich,...aj pre mňa veľmi veľa.

 

Ďakujeme.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?