Tak ťažko.....bez Teba II.

Autor: kristína brnčová | 20.10.2011 o 17:54 | (upravené 20.10.2011 o 18:06) Karma článku: 11,19 | Prečítané:  1796x

...tak a som späť, mami. Chcem splniť sľúbené, že Ti list dopíšem. Najradšej by som Ti ho vložila pod vankúš, do stolíka, na stôl do kuchyne,...ako sme si vždy nechávali odkazy...s koncovým Ľúbim Ťa, Kristínka,...Ľúbim Ťa, mami.   Mami, nič sa nezmenilo. Zatiaľ nie. Svet, ľudia, udalosti a dni bežia opreteky času, iba ja cítim, že ten čas mi zastal. Niekedy začiatkom augusta.

Keď nás opúšťa deň a prichádza noc, tešíme sa na odpočinok, možno s úlomkami zvedavosti na nasledujúci deň, možno s plnou hlavou myšlienok priviazaných na povrázky šťastia, spokojnosti a radosti, alebo smútku a zúfalstva.

 

Pekná sínusoida našich dní. A my ľudia , tak zraniteľní a krehkí, zabúdame dýchať. Sme ochotní pre svoje povinnosti zriekať sa svojich snov , a pre  pokusy o ich splnenie, máme vždy po ruke až neobvykle veľa zbabelosti a všakovakých dôvodov, ako od nich utiecť.

Aj napriek tomu, že nás tak priťahujú, nemáme na svoje sny čas a veľakrát ani vieru v samých seba....a v skutočnosť, že sa nám, s našou pomocou, môžu aj splniť.

 

Mami, ďakujem. Ty si ma o mojich snoch neustále presviedčala. Učila si ma, že je dobré, si plniť sny...ísť za tým, čo skutočne chcem. Stále si mi verila, aj keď ja som už strácala nádej.

 

Ďakujem za posunky, pri ktorých si mi držala vždy palce, pri každej skúške, či osvedčení na konci kurzu. Dávam si prihlášku na certifikát , mami...tak ako som to chcela,...a Tebe sľúbila.

Ďakujem Ti za články na tomto blogu, ktoré mali  vždy pre Teba  zmysel si čítať. Vďaka, že si im pridávala nejakú hodnotu,...niekedy možno aj takú mamkovsky megalománsku, až nereálnu...plnú hrdosti.

 

Moja verná kamarátka, čitateľka, pomoc a opora.

 

Moja mami, v mojich snoch sa mi vraciaš späť, a práve tým sú moje prebúdzania a rána ťažšie,...keď zistím, že Ťa už nemôžem objať.

Položiť lístok na stôl, s úvodným „ Ahoj mami, opäť nestíham,..." a koncovým, „ ... veď vieš, že Ťa aj tak ľúbim..."

 

Stále som na tieto lístky nemala čas. Vždy som niekde „musela" utekať, pobehnúť, bežať. Baliť, vybaľovať, tankovať a rozmýšľať.

 

Až mi z tej rýchlosti zastal čas. A ja teraz tak túžim ,opäť napísať Ti ,aspoň sto papierikov s textom : „ Vráť sa mi mami,...veľmi mi chýbaš,....a nezabúdaj, že Ťa ľúbim...,"

 

Tvoja Kristínočka :)

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?