Tak ťažko...bez Teba III. ( List pre Ježiška)

Autor: kristína brnčová | 26.12.2011 o 22:25 | (upravené 26.12.2011 o 22:31) Karma článku: 10,43 | Prečítané:  996x

  Milý Ježiško, píšem Ti tento list už ako dospeláčka. Veď vidíš, že už sa snažím uhládzať svoje slová do ako takého zmyslu. Aj keď sa Ti môže zdať, že sa mi to aj napriek tomu, nie až tak veľmi darí. Keď tak rozmýšľam celkom som to riskla tým, že som Ti hneď na začiatku napísala, že som dospeláčka. Viem totiž, že najskôr čítaš detské listy a iba niekedy listy tých, často tak premúdrelých, nás dospelákov. Neviem, ako si udržať Tvoju pozornosť pri čítaní tohto článku. Rada by som Ti niečo detské nakreslila, lebo viem, že kresbičky detských rúk sú Tvojmu srdcu najmilšie. Ale nedá sa mi. Neviem prečo, ale akosi som zabudla detské motívy,....v poslednom čase. Možno to súvisí s tým, že sme tento rok na našom vianočnom stromčeku nemali zavesenú našu veľkú červenú guľu detstva.  Vždy tam bola. A teraz zostala v krabici, spolu so slamenými hviezdičkami a trblietavými anjelikmi.  

 

Nemali sme doma stromček...nemali zavesenú velikánsku červenú guľu, na ktorú som bola odmalička zvyknutá...a možno aj preto tento smútok v mojich slovách, smútok v mojom roku...smútok v mojich Vianociach.

Neviem, či to ešte stále čítaš, ale skúsim veriť a budem pokračovať. Možno nakoniec zistím, že si predsa len našiel vo mne ešte niečo detské a bláznivé, čoho bolo niekedy,...nedávno, ešte tak veľa. A možno Ti dalo niečo, čo ja viem, čo....iba tak nejaký dôvod na dočítanie tohto listu.

 

Pre teraz neviem písať veľmi detsky a bláznivo, ani len úsmev si neudržím dlhšie ako na malú chvíľu.

 

Zobral si mi mamku. Tento rok. V auguste. A navždy.

 

Nevyčítam Ti to ,...viem, že si ju chcel mať bližšie pri sebe,  veď tak ako ja a vždy.

Vôbec sa Ti nečudujem, veď kto by nechcel mať pri sebe , takého anjela, akým bola a určite aj stále je, ona.

 

Prvé Vianoce bez mamky,...

sú ako vianočné prebudenie bez stromčekového prekvapenia, stromček bez hojdajúcich figúrok ligotavých iskričiek, ktoré dopadajú všade vôkol, po celej sviatočnej miestnosti,...po celom byte, či dome...

 

Prvé Vianoce bez mamky,...

sú ako farebné alobaly čokoládových rybičiek , bez čokoládou voňajúceho detstva, ako opekance bez maku,...ako koledy bez slov a hlavne melódie...

 

Sú to Vianoce, ktoré sa musia prežiť, a nie tie, ktoré sa prežívajú s radosťou a detskou hravosťou.

 

Sú to Vianoce, s ktorými sa ponamáčali všetky úsmevné priania blízkych do slaných sĺz,...a poštová schránka je náhle preplnená...

 

...a človek v prskavkovom iskrení, hľadá svoje stratené úsmevy. Hľadí do známo-neznáma, so srdcom bijúcim nostalgickú Tichú noc Polnočnej omši.

 

Zobral si mi mamku,...a ja sa Ti vôbec nečudujem. Aj ja by som chcela mať pri sebe navždy, vedľa seba anjela, ako bola ona.

 

 

P.S. : Ježiško, prosím pozdravuj ju tam hore odomňa...stratila som úplne na ňu kontakt. Povedz jej , že mi tu veľmi chýba.

Kristína

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?