„Teta Kristínka, náš pes Vás pozdravuje. Ukázal som mu Vašu fotku a vraj sa do Vás zaľúbil ."
K. C. , 8 rokov
„ My máme doma takú šmykľavú podlahu, že sa všetci : mama, oco aj ja, každý večer na nej korčuľujeme. A nemusíme mať ani korčule. "
P.H. , 9 rokov
„ Ja som taký šťastný. Sa veľmi veľa usmievam. To je dobre teta Kristínka, to znamená, že mám asi dobrú náladu. "
R.P. , 8 rokov
„ Čáry- máry- fuk!!! Nech má Šimon vybodkovanú hlavu!!! Staň sa!!! "
R.P., 8 rokov
„ Teta Kristínka , prídite k nám na kávu. Ale musíte si ju urobiť sama. Ja Vám dám len recept. Viem veľmi veľa všelijakých receptov na všelijaké kávy . "
S.M., 8 rokov
„ Jéééjda...znova som úplne všetko zabudol. Niekedy sa mi to stáva. Teda, skoro vždy. "
P.H., 8 rokov
„ Potrebujem slnečné okuliare , lebo toto svetlo v triede veľmi svieti . "
R.P., 9 rokov
„ Teta Kristínka, prídite k nám na návštevu. Zajtra. Ale nečudujte sa, že zajtra doma nebudem. Zajtra idem totiž k starkej. Doma bude iba pes...ale prídite, prosím. "
A.M., 8 rokov
...teším sa, že som s nimi.
Aj pre tieto vety sa oplatí k nim každé ráno vracať III.
Deti majú zvláštny dar. Vedia svojim smiechom rozosmievať a svojim plačom rozplakávať. Vedia liečiť bolestivé miesta našej duše, keď nás smútok ťahá k zemi. Svojimi spontánnymi myšlienkami , púšťajú aj za nás šarkanov fantázie do oblakov. Nútia nás smiať sa, aj keď sme smutní. Radovať sa z maličkostí a nezamýšľať sa prílišne nad tým, či na ten náš úsmev a smiech máme dostatočný dôvod či príčinu. Opäť pribudli ďalšie a ďalšie myšlienky z našich školských prvácko - druháckych lavíc.