reklama

Deti s peniazmi vo vreckách majú vyššiu hodnotu

Malé dieťa , nevediac o svete, o mame ani otcovi, ktorí ho prinášajú na rukách v zabalených handrách, páchnucich od cigariet a potuchliny. Mama, väčšinou alkoholového, alebo sociálne neprispôsobivého razenia ( česť svetlým výnimkám, ktoré sú naozaj svetlé) , odovzdáva dieťa do starostlivosti štátu. Bez skutočného precitnutia, hrá, že plače, že smúti, že si život bez dieťaťa nevie ani len predstaviť. Niekedy je scenár takýto, inokedy sa dieťa dostáva z rodiny úradnejším spôsobom, keď terénne sociálne pracovníčky zisťujú, že všetko je v rodine na figu. Vzťahy sú čisto zištné a vypočítavé, starostlivosť o  deti podmienená tisíckami podmienok, čo z toho oni sami budú mať. Krížiac tento scenár sa deti od sociálnych pracovníčok dostávajú do nového a nového mesta, do nového a nového detského domova, do novej a novej školy, ...k novým a novým a stále novým ľuďom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

A dieťa sa musí snažiť, a musí chcieť a musí sa správať...a musí žiť, s batôžkom všetkého doposiaľ prežitého.

Rôznymi intervenciami zo strany pedagógov a vychovávateľov , sa takéto dieťa postupne učí správať sa tak , ako je to žiadúce. Žiť tak, ako sa spoločensky patrí, ako to ostatní od neho očakávajú. Učí sa veľkú azbuku, od alfy po omegu, od A po Z, celý protokol správneho žitia a prežitia.

Z dieťaťa sa stáva mladý chlapec, mladé dievča, ktoré už vo svojich 18-tich rokoch, vie oveľa oveľa viac ako piati, či šiesti, či desiati členovia, jeho biologickej chatrčovej osady, žijúcej z glgu do glgu. Mama, už aj zabudla, kde všade po Slovensku má deti v ústavnej starostlivosti. A otec? Ten už aj zabudol, že vôbec nejaké deti má.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dospievajúce deti zdravia druhých, pomáhajú mladším, rozprávajú sa s kamarátmi, pýtajú sa dospelých o radu ,či pomoc, učia sa, alebo sa snažia niečo naučiť,...každopádne už dávno preskočili niekoľko chatŕč svojej domoviny.

Nachádzajú seba, v súvislosti s okolím. Nachádzajú svoju pozíciu a svoju individualitu v kontexte s druhými. A sú na najlepšej ceste posunúť sa ďalej...vzťahovo, intelektovo, sociálne.

A zrazu? Otec? Mama? Vy ste kto?

Prichádzajú tesne pred dovŕšením 18steho roku dieťaťa, aby to nebolo až také nápadné.

Opäť s neskutočne srdcervúcim plačom a nárekom, vzlykajú, že konečne vidia svoje dieťa, bez ktorého tie roky doposiaľ, nemali vôbec cenu. Stískajú, objímajú....a znova a znova plačú a vzlykajú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Okolo osemnásteho roku, sa z ničoho nič, rodičia začínajú objavovať častejšie. Do domovov prichádzajú aj prvé vianočné pohľadnice, listy, vyznania....

Dieťa nerozumie, veď akoby aj.

18sty rok


Rodičia si vyžiadajú dieťa do vlastných rúk. Vyčančané, naučené, povzbudené, rozumné, cítiace a súcitiace dieťa sa dostáva do pazúrov chamtivej svorky chatrčových osadlíkov.

Nie , nie,....nechceli by ho iba tak. Pre jeho empatiu, intelekt, či naučené správanie. Má so sebou veno. Niekoľko ligotavých, či papierových drobností vo vreckách, ktoré sú pre túto svorku také atraktívne.

A tak sa splavuje všetko naučené, všetko vydobité, vydreté. Trpezlivosť, výdrž a láskavosť ľudí, ktorí dieťa sprevádzali do času,....kým neprišla prvá vianočná pohľadnica.

kristína brnčová

kristína brnčová

Bloger 
  • Počet článkov:  112
  •  | 
  • Páči sa:  0x

To co píšem,....v tom som ja. Zoznam autorových rubrík:  moječo ma zaskočilomoji kakaovníciľudia inak obdarovaníčo sa mi dotklo srdcamoja každodennosťSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu