Deti s peniazmi vo vreckách majú vyššiu hodnotu II.

Autor: kristína brnčová | 12.9.2012 o 16:50 | (upravené 12.9.2012 o 17:20) Karma článku: 10,65 | Prečítané:  904x

Prichádzala ku mne so záhadne smutným výrazom tváre. Z diaľky mi posunkovala, že sa chce so mnou rozprávať.  Ako sme sa k sebe približovali, čítala som z jej tváre, že ide o niečo vážne. Blížili sa sviatky Veľkej noci. Cez sviatky Veľkej noci, alebo Vianoc, sa niektorí chatrčoví osadlíci pomýlia a nárazovo si zoberú na niekoľko dní , všetky svoje deti, zo všetkých detských domovov,....domov. Vlastne to sa už ani nedá nazvať domovom. A neskôr, o niekoľko dní, prichádza k nám do školy správa, že deti museli ísť z chatŕč zobrať, lebo žobrali na ulici ....na pokyny a úžasné výchovné vedenie ich , ešte úžasnejších rodičov. Alebo? Dozvieme sa, že ich rodičia pre nič za nič, možno pre istotu, alebo skôr pre ich pokoj,...dali na psychiatriu.

Pokiaľ sú deti malé, pýtajú sa domov. Pýtajú sa za mamou, otcom, strýkom, starou mamou, a  desiatkami súrodencov, bratrancov , či sesterníc.  Plačú za chatrčovým spôsobom žitia, kde všetci, sú všade a  vždy spolu. Desiati, pätnásti, či sedemnásti v jednej, či dvoch miestnostiach. Takéto malé deti, si neuvedomujú, že sa môže žiť aj inak. Že sa nemusí jesť iba mačka, alebo pes, že veci , ktoré si obliekajú môžu byť aj čisté a voňavé....a hlavne, že môžu byť pre niekoho dôležití.

Starší si už rozdiel uvedomujú. Vedia si spočítať množstvo pádov, strát , rán, kriku a výkrikov, ktoré sú za chabými stenami chabých chatrčových zrúcanín....ktoré sa zrútili pod nezodpovedným a  neporiadnym držaním života vo svojich rukách, dospelákov, žijúcich tam.

 

Chválabohu, že si uvedomujú ten rozdiel.

 

Tatiana prichádzala ku mne a  začala rozčúlene rozprávať svojimi rozochvenými rukami.

 

„ Teta Kristínka, mama chce zobrať na Veľkú noc domov. "

„ Naozaj? A prečo? "

„ Ja neviem. Ale nechcem. Nechcem domov. "

„ Prečo , Tatianka? Nie je dobre doma? "

„ Nie. Vôbec. Veľa neporiadok, krik, opití všetci...a smrad. Nechcem domov. "

„ A musíš ísť, keď nechceš? "

„ Musím. A otec povedal, že keď ja budem 18 rokov, tak mi kúpi mobil....ale musím zostať doma . "

„ Aháá....keď budeš mať 18, chcú Ťa zobrať? A Ty chceš? "

„ Vôbec ja nechcem. Marek rovnako bolo. Marek už koniec Kremnica, skončil škola a mama ho zobrala. Ja nechcem rovnako ako môj brat. Chcem zostať v Kremnici. Tu je poriadok a mám kamarátov."

 

....nuž tak je to, chcela som jej odposunkovať, ale význam by neporozumela....

„ Deti s peniazmi vo vreckách, majú oveľa vyššiu hodnotu."

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?