Kristínka pomôž, ja nechcem ísť domov

Autor: kristína brnčová | 28.11.2012 o 14:11 | (upravené 28.11.2012 o 15:19) Karma článku: 14,91 | Prečítané:  2269x

Dnes doobeda v  točivých kremnicko - štiavnických zákrutách sa mi zliali myšlienky včerajších včerajškov, nezabudnutých chvíľ a okamžikov...s dnešným prežívaním. Pridávala som nekompromisne na plyn, ako blázon, ako zbláznená....chvíľkovou radosťou som sa každým kilometrom približovala domov. Vlastne bohužiaľ už nie domov, ale k starkej . Pred rokom a pol,  som zvykla niekedy takto chodievať domov. Rýchlo a bláznivo. Veľmi som sa tešila. Na sviatky, sviatočné upratovanie, umývanie okien, na vianočnú prednáladu a rozhovory o tom, čo budeme piecť, čo poradíme Ježiškovi aby kúpil. Tešila som sa na mamku a večerné vysedávanie s ňou, na otázky na ktoré sa mi nie vždy chcelo odpovedať a na týždňové zážitky na ktoré by bolo  niekedy aj zbytočné sa vypytovať.

Keď som otvorila dvere nikdy som jej nepovedala ako som sa tešila. Škoda, že som to neurobila. A škoda, že už to ani nikdy nebudem môcť urobiť. Odišla mi. Navždy. A domov sa už vôbec neteším. Stratila som ju aj domov. A naraz.

 

Po nejakom čase, som opätovne dnes pocítila tú radosť z blížiaceho sa známeho a poznaného.  Aj keď som nešla domov, ale išla som k  starkej. Predvianočný začiatok upratovania už začína. Išla som však o niečo opatrnejšie, chválabohu. Chválabohu mi zostali mamkine slová stále v mojich  myšlienkach : „ Dávaj si pozor a neleť ako bláznivá. Chcem aby si sa mi vrátila zdravá."

 

Pocit blížiaceho domova je nádherný. Keď som ešte počas cesty, spoza stromov nakúkala na Banskoštiavnickú kalváriu, vysvietené mesto ,Nový zámok, ktorý v tme vždy svietil ako neónová raketa. Objatie, ktoré človek pociťuje, keď hľadí do vysvietených okien svojho domu či bytu... a vie, že ho tam niekto čaká.

 

Dnes večer po predvianočnom umývaní okien mi písala na mail naša nepočujúca žiačka zo školy:

 

„ Kristínka, prosím pomôž mi. Ja nechcem domov. Pomôž  prosím. Mama zúri, na Vianoce ma chce  zobrať domov, ale ja chcem zostať v domove. Doma je neporiadok, alkohol a krik. Ak môžeš, pomôž mi. "

 

 

Toto dievča nikdy nezažilo pocit šťastia z blížiaceho sa domova. Keď sa  vyposunkuje  „ domov ",  kde vyrastalo, pokiaľ nebolo zobrané do detského domova....okamžite odpovie  posunkom  „ nechcem ",  alebo „ nezáujem ."

 

 

 

Čo je horšie, alebo lepšie? Nikdy tento pocit nezažiť, alebo zažiť a stratiť...

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?