Ježiško, máte v nebi fotografa?

Autor: kristína brnčová | 10.12.2012 o 10:52 | (upravené 10.12.2012 o 11:08) Karma článku: 14,96 | Prečítané:  939x

Nechcela som už  vianočnú tému mojich článkov, chcela som už prichádzajúce Vianoce prežívať vo svojom vnútri, v tichu a láske. Ale rozhovor s našimi deťmi, mojimi neterkami a mojim sedem ročným bratčekom ma prehovoril klepať opäť túto tému do týchto istých čiernych kláves. S  deťmi v  predvianočnom období sa často rozpráva o Mikulášovi, o škôlke a  programe v škôlke, o strachu, či smiechu z veselého anjela či pekelne pekelného čierneho čerta. Alebo ešte sa dá rozprávať o  snehu, snehuliakoch, či snehových  bunkroch, ktorých steny sú vždy držané silou pevnej detskej vôle a detskej fantázie ....alebo ešte o Ježiškovi,...a o tajnom pretajnom Liste len a len pre neho. Takzvaný List pre Ježiška  s  adresou Nebo 5, 000 00, ako mi dávno dávno prezradila moja sestra jeho adresu.

Pamätám si ako sme si so sestrou písali prosby pre Ježiška, napísali sme krátky list, kde boli napísané pančuchy a pastelky a farebné pero a plyšovú opicu....a nakoniec bolo napísané.... nemusí byť všetko, Ježiško. A o dva týždne som tento istý list, našla mamke v kabelke. To bolo výčitiek : „ Ako si to mohla, mami? Veď si mi sľúbila, že ho pošleš a Ty si naň zabudla....a teraz Ježiško zabudne zas na mňa ." Mamka sa veľmi nezmohla na slová na svoju obhajobu....bola totiž prichytená :)

 

„ Čo by ste tak najviac chceli, aby Vám Ježiško priniesol? " spýtala som sa môjho sedem ročného brata Matúška a päťročného krstniatka Sophinky.

 

Matúš : „ Ja by som chcel snowboard, lego helikoptéru, boby, skateboard, autá na ovládanie, tanky,.....

...pokračoval ďalej a cítila som, že ten zoznam nemá koniec a tak som ho prerušila otázkou.

„ A nemyslíš si, Matúško, že tých darčekov je strašne strašne veľa? Veď si predstav koľko je na svete detí a každé dieťa by si prialo aspoň maličkosť ."

 

Prerušil ma pokračujúcim zoznamom a  tak som sa otočila k Sophinke, ktorá si odchlipkávala z horúceho ovocného čaju.

 

„ A ty Sophi? Čo by si chcela?"

 

„Kristínka, ja by som chcela také uteráčiky na háčikoch, čo máme v škôlke.....a ešte fotku starkej Ľubky, aby som na ňu nikdy nezabudla."

 

 

Ježiško, neviem či tam hore v oblakoch máte nejakého fotografa,....prosím  Ťa  za  Sophinku, pofoť trošku moju mamku a Sophinkinu starkú, aby sme vedeli ako vyzerá teraz a či je šťastná....a pošli nám prosím tú fotku po anjeloch sem dole na zem...

 

Ďakujem za nás obe.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?