Zopár dier na oblečení, dokážu podpísať náš ortieľ

Autor: kristína brnčová | 11.2.2013 o 17:18 | (upravené 12.2.2013 o 7:18) Karma článku: 21,48 | Prečítané:  2884x

Deravé nohavice, trošku deravé topánky, deravá bunda a  modré oči. Pán v pokročilom veku prechádzal regálmi obchodu, plniac svoj nákupný košík jednoduchými potravinami. Špagety a k tomu kečup, rožky a k tomu diétna saláma. A to je asi tak všetko, čo v košíku mal. Prechádzal a obchádzal. Vyhýbal sa naproti idúcim nakupujúcim, úsmevom naznačoval, že nechcel vbehnúť do protismeru a jeho modré oči nechávali za ním stopu. Nie v každom človeku, ale vo mne určite. Zopárkrát sme sa medzi zeleninou a mäsovými výrobkami stretli, zopárkrát sme sa medzi cestovinami a pečivom na seba usmiali. Nebesky modrými očami, sa líšil od tuctov iných nakupujúcich, s  tuctom  prevažne rovnakých očí. Modré oči, ktoré sa vedeli usmievať naraz spolu s jeho ústami. Žiadny zápach, žiadny alkoholový ani iný smrad ho nesprevádzal. Iba tie diery a jednoducho jednoduché oblečenie, boli deliacim pravítkom medzi ním a ostatnými.

A predsa sa k nemu správali, akoby sa práve vrátil z  tretej či štvrtej cenovej krčmy, bez obsluhy. Z krčmy, ktorá sa otvára o šiestej ráno a už o deviatej má obsadené všetky stoly, na stoličkách sa kĺžucich opitých štangastov.

Tohto pána som nikdy v tejto spoločnosti pod bránou, kde sa štangasti schádzajú,  nevidela. Asi by si nemal čo s nimi povedať.

 

Oblečením však trošku klamal. A miatol okolie. Hlavne tých, ktorí sa dali zmiasť.

 

Pristúpil k pokladni, zaplatiť tie štyri veci, ktoré mal na dne košíka.

Pokladník zagánil pohľadom. Tušila som prečo. Tušila som, že patrí k tým, ktorí uverili tomu, čo vidia. A nepotrebuje už žiadne, pre neho zbytočné slová, či vysvetlenie.

 

„ Nóó, rýchlejšie vykladajte !! "

„ Už to bude. Mám tu iba zopár vecí."

Na pás poukladal štyri veci, išiel odložiť košík a keď sa vrátil, pokladník pokračoval vo svojom cielenom slovnom útoku.

„ Všetko? " Doslova zbliakol, akoby si to modrooký muž chcel zobrať bez zaplatenia.

„ Všetko. " Odpovedal dierkovaný muž pokojne zahmleným hlasom.

„ Tri eurá tridsať centov ! " Naďalej neprepínal svoj útočne naladený tón v hlase.

„ Nech sa páči. Tri tridsať, presne. " Pousmial sa na rozzúreného Krakena za pokladňou a ukladal si peňaženku do igelitky s nákupom.

 

Trošku počkal a potom sa nesmelo vrátil do „ klietky. "

 

„ Môžem Vás poprosiť o bloček? "

Čakala som podobnú odpoveď a tak som aspoň nebola sklamaná.

„ Hééé, a načo že Vám to len bude?? " Uštipačne, podráždene , prudko a nemilosrdne mu vrazil odpoveď do jeho modrých očí.

„ Ja som bol vždy zvyknutý brávať si aj bločky, " stále  pokojne odpovedal, akoby ho tie „ prskavky " slov vôbec nepálili.

„ Tu teda máte !! Héé. A odložte si ho. "

„ Ďakujem a dovidenia ."

 

Pre Krakena by to už bola príliš veľká zdvorilosť sa odzdraviť, a to predsa nechcel...a tak to radšej nechal tak.

Ja som išla z roboty, tak som bola upravená ako z  roboty. Slušne a bez dier. S modrými očami, ale ani zďaleka nie takými modrými ako mal dierkovaný muž.

 

Aký rozdiel bol medzi nami?

 

Tých pár dier na nohaviciach a bunde? Práve pre ne a kvôli nim som si ja u pokladníka vylosovala milší a prívetivejší prístup bez irónie, posmechu a zloby?

 

Naozaj iba taká maličkosť nás dokáže zmeniť?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?