MP 3 za mamu dovolenka pri mori za otca II.

Autor: kristína brnčová | 17.3.2013 o 19:18 | Karma článku: 15,08 | Prečítané:  1303x

Šimon je osadlík. Taký poriadny chlapec z  osady, so zlými návykmi z  rodiny, s  dobrými návykmi zo školy a internátu. Nie. Neposudzujem. Súdim. Ako sa dá inak pozrieť na mamu, ktorá všetky svoje deti hneď ráno vyženie na drevo s príkazom, nech sa nevrátia skôr, kým neponosia drevo na dva, či tri týždne. Nevadí, že sú vonku mínusové teploty a deti v deravých tenkých svetríkoch, či mikinách. Ako z rozprávky o Maruške.

„Kristínka, mama ma nechcela pustiť do školy, lebo sme ešte nemali dosť nazbieraného dreva.....preto som nebol dva týždne v škole. Hovoril som jej, že do školy musím chodiť, ale nepočúvala ma."

 

Išla som ho objať na znamenie, že to chápem, že viem, že v tomto prípade zlyháva niekto oveľa starší a hlúpejší ako je toto dieťa, ktoré stojí predo mnou.

Pritisla som si ho, a v tom...

 

„ Áááuu...."

 

Okamžite som ho pustila s tisíckami otáznikov vpísaných v mojej mimike.

 

„ ...vieš, bolí to. Drevo bolo veľmi ťažké, s bratrancom sme ho vôbec nevládali. Teraz ma veľmi bolia ramená."

 

Nesmierna zúrivosť, hnev a  rozčúlenie stúpali na brzdu  mojej  trpezlivosti. Vedela som však, že posudzovanie, súdenie, či odsudzovanie rodičov týchto detí, pred ušami  a  očami ich samotných, býva veľakrát ortieľom.

Naučila som sa to. Zmierila som sa s tým...a pochopila, že mama a otec zostávajú pre tieto deti vždy mamou a otcom.

Aj keď nikdy nepochopili návod, či legendu ako robiť z detí, usmievavé deti.

 

Začala som opatrne.

 

„ A mamina nevie, že deti na také ťažké drevo nechodia? "

„ Nevie."

„ Vieš Kristínka, ja by som chcel ísť do domova."

„ A prečo, Šimonko?"

„ Nemusel by som chodiť každé ráno na drevo, nebol by taký krik, mal by som polievku. Deti z domova vravia, že je tam lepšie ako doma. "

 

Väčšie deti už nachádzajú rozdiel. Nechcú zostávať, chcú utekať. Od mamy, od otca. Z domu. Niekde, kde je pokoj. Niekde, kde ich niekto vypočuje.

 

O pár dní sme sa stretli na chodbe. Šimon sa pozeral do zeme.

 

„ Čau Šimon, ako sa máš?"

 

Zodvihol zrak.

 

„ Chalani povedali, že sa obliekam ako bezdomovec, mám také staré veci. To je hanba. Ale keď pôjdem do domova, budem mať nové, značkové moderné veci...ako majú oni. Domováci. "

„ Šimon, Šimon....stop stop stop. Nevadí, že nemáš najmodernejšie značkové veci. Tety vychovávateľky na internáte ti tvoje veci dali oprať a máš ich čisté. A ešte aj voňavé. Takže to nie je žiadna hanba. Rozumieš? Žiadna hanba. "

 

 

Naozaj nie sú potrebné, milí sponzori, značkové moderné veci. Takéto veci urobia viac škody ako osohu. Stavajú deti na dve strany, do dvoch družstiev. Značkových a neznačkových, moderných a nemoderných. Nechcime deti deliť, spájajme ich do rodín a cez spoločné zážitkové udalosti, tábory, či výlety z nich aj z nás budeme vytvárať rodinu, ktorú nikdy skutočne nemali, iba vo svojich snoch po nej túžili.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?