Ďakujem za výber tých farieb

Autor: kristína brnčová | 22.7.2013 o 14:19 | Karma článku: 13,53 | Prečítané:  859x

Mala som byť chlapec, ja viem. Chlapca si chcel viac ako kučeravú modrookú, ďalšiu babu. Našťastie si si na mňa zvykol rýchlo...veď predsa som bola tiež Tvoja. A Ty môj...veľký ocko. V živote každého z nás, sú okamžiky a spomienky, na ktoré dá srdce tvrdý zákaz  zabudnutia. Väčšinou sú to práve chvíľky, kedy sa vyfarboval, spestroval a oživoval vzťah s nejakým človekom. S mamou, otcom, súrodencom , kamarátmi. Ty si si na náš vzťah zobral nádherné pastelky.

Modrú si použil vtedy, keď som mala asi tak tri roky, a Ty si nás so sestrou nahrával ešte na starý staručký magnetofón s mikrofónom. A my sme recitovali, spievali...hm, teda v mojom podaní neviem čo to bolo za umenie, veľakrát tam bolo počuť iba kvíkanie, či čo, alebo  občas nejaké vykríknutie do prázdna : „...odím do skolky, lebo som mauá." A opäť krásne predelenie a pesnička „Eye of the tiger" prestrihla batolivý a predškolský vek mojej sestry, ktorá excelovala výberom a prednesom básničiek. Kazetu mám v srdci aj v šuflíku a takisto v srdci mám aj ten magnetofón so zeleným svetielkom pri zapnutí a mihotajúcou ručičkou, ktorá lákala môj pohľad až natoľko, že som niekedy zabúdala „hovouiť".

 

Zelenou si vyfarbil chvíľu, keď si nás so sestrou zobral do lesa. Akože na poľovačku. Ale podľa mňa už vtedy si sám vedel, že s nami to bude len exkurzia po voľnej prírode. Ale ten pocit, sedieť na posede a byť chránený otcovskou odvahou a nebojácnosťou, zatiaľ čo nám sa triaslo celé telo už počas cesty tam.  Vtedy som bola šťastná, že na posede sedí aj niekto, kto sa nebojí, pretože keby sa roztriasol ďalší pár kolien, neviem, či by to posed vydržal a nezhodil by nás priamo do divočiny, pozrieť si prírodu zbližšia.

 

Mojou obľúbenou bielou si vyfarbil ten večer, keď si si ľahol vtedy dávno ku mne do postele, zobral si červeného šaša, ktorý akože „sám od seba" začal rozprávať tie najkrajšie rozprávky tej chvíle. Presne si pamätám na šaša, posteľ, rozprávku a Teba. Ty si už možno zabudol, niekedy Ti ju prerozprávam späť.

 

Červená patrila Vianociam. Keď sme spolu, všetci traja sedeli netrpezlivo a so strachom v očiach, na zemi a čakali, kým nezacingá Ježiško, že už z obývačky odišiel a môžeme sa ísť pozrieť pod stromček. Mamka sa vtedy išla do spálne prezliecť do sviatočného. Vtedy ste tak vraveli, ale dnes som Vám na to už prišla. Krásne zahrané prekvapenie, ktoré ste nám so sestrou pripravovali rok čo rok. Škoda, že sme už dospelé a už nemáme na takéto prekvapenia nárok.

 

Žlté bolo leto. Leto, keď si chodil privyrábať na kombajn. Aby bolo z čoho kúpiť to a to a ešte niečo nečakané. Vtedy si nás zobral na okružnú jazdu. Fúú, sedieť vo veľkom kombajne v malom veku a s malou dušičkou, to už teda je zážitok. Nevadilo to teplo, prach a hluk. Možno Tebe, ale nám teda vôbec. Boli sme vo veľkom kombajne s veľkým ockom, ktorý nás ochráni a ktorý vie, čo a ako. To nám vtedy stačilo.

 

A ešte ružová bola taká výrazná. Tá prišla do Tvojej dlane práve vtedy, keď som vtedy raz plakala pre frajera na posteli. Nechcela som nikoho ani vidieť, bola som zababúšená do perín a trčal mi iba nos. Keby som mala ústa s očami vymenené, nikto by možno ani nepostrehol, že som smutná, pretože zaslzené oči by dostali prísny zákaz vykúkať z periny. Vtedy si si ku mne sadol na roh postele, a zľahka si ma hľadkal po vlasoch. Nechcela som Ťa tam vtedy, len preto, že som tam nechcela vôbec nikoho...ale teraz si to veľmi vážim, že si si všimol môj smútok a nevysmial si ma z neho.

 

Tých farieb bolo aj je, oveľa viac. Každý, aj ten nepatrný odtieň skrýva v sebe nejaký deň, hodinu, zážitok, udalosť.

 

Aj keď nie som chlapec, aj keď sa nepodobáme možno až tak, ako by si chcel...som rada, že som Tvoja a Ty si môj....ocko.

 

Krásne narodeniny Ti prajem.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?