Mala za sebou bakalára a pred sebou krásny vzťah. Pokračovala ďalej a intenzívne prežívala každú chvíľu...
...pokiaľ neprišla na križovatku, kde sa zasekla červená.
Diagnostikovali jej nádor v hlave. Nádor, ktorý všetko zastavil, spomalil, zmenil. Školu nedokončila, vzťah však áno. Chlapec ju nechal napospas chorobe a chorobnému strachu z nej. Bál sa smútku, trápenia, straty,...možno. Ľudia sa boja strát.
Aj keď nádor bol veľký, nemal toľko sily, aby zatlačil aj na kútiky jej úsmevu. Operácia, nemocnica, zmena, premena, diagnóza, zdravotná karta, krvný obraz, výsledky a vyšetrenia. A dookola.
„Niekedy má človek asi málo kameňov," by povedal Forrest Gump. Málo kameňov na to, aby obhádzal tú zúfalosť a strach vôkol seba. V nádeji, že sa zľaknú a zutekajú od nás.
Zuzankin ocko ju išiel zaviesť do nemocnice na ešte podrobnejšie vyšetrenie ako bolo to predtým a ešte predtým. Mali spolu nádherný vzťah. Bola jediná, vysnívaná dcérka milujúcich rodičov.
V čakárni, otec zomrel. Smútok zrejme rozdriapal srdce na cimpr-campr.
Zostali iba dve. Mamka a dcérka. Chorá dcérka, čakajúca na zázrak.
Kiežby tie zázraky prichádzali častejšie. Modlili sme sa, aby si nebo, tohto anjelika ešte nevyžiadalo hore, aby protekčne prihliadlo na ubolené matkino srdce.
Nebo však nástojčilo na svojom. A anjela Zuzanku si aj napriek, slzami presiaknutému srdcu matky, vyžiadalo.
Za desať mesiacov si nebo zobralo z jedného srdca až príliš veľa.
Vymeniť mamine srdce nie je možné, ale ak je to možné, milí anjeli, robte zhora aj nemožné, aby ste jej pomohli.