„Prosím, môžem ísť na záchod? A kde je záchod?" opýtal sa Vladko.
„Poď ukážem Ti," zobrala som ho za ruku a dodala nech si nezabudne po záchode umyť rúčky.
„Treba mi cikať," oznámil pre zmenu Alex.
„Alexko, Vladko bol pred chvíľočkou na záchode, on už vie, kde chlapčenský záchod je, tak Ti ho ukáže, dobre? Pôjde s Tebou."
„Eéé, porosím si papier.....takýto veľký kus," dobehol po chvíli Vladko.
„Nech sa Ti páči," a nepýtala som sa žiadne zbytočné otázky. Keď papier, tak papier, veď nie je čudné, keď človek na záchode potrebuje papier.
„Ďakujem" a vybehol z triedy.
„Prosím si ešte takýto kus papiera," dobehol znova a rukami mi presne ukázal o aký kus papiera mu ide.
Posadila som si ho na kolená a pošepkala mu do ucha :
„Čo sa tam v záchode deje? Načo potrebuješ ďalší kúsok? A kde je Alexko? Hm?" povedz hneď a zaraz a pošteklila som ho na chudé bruško.
„Hm, viete....hm...Alex išiel kakať a on si sám nevie vytrieť zadok....a tak mu tam pomáham," ledva stíhal s dychom pri rozprávaní.
„Ááhááá, tak je to teda....v poriadku, tak utekaj, lebo už isto na Teba čaká," a nechala som im ešte trošku času na kamarátsku pomoc.
Presne takúto pavučinu kamarátstva, vzťahov a láskavých služieb druhým, som mala na mysli. Robiť niečo pre spolusediaceho, kamaráta, dievča, dospeláka, chlapca, vyššieho, či nižšieho, mladšieho, či staršieho. Vedieť sa vcítiť a vycítiť, čo kto potrebuje a ako mu môžeme pomôcť.
Nečakala som, že niť do ihly si už vedia sami navliesť. Veľmi ma to teší. A som na nich už teraz hrdá.
„ Alex Vás volá, vraj mu máte ísť skontrolovať zadok, či má čistý a doutierať, ak som ho ja zle utrel," posledný krát dobehol Vladko.
Silne silno som ho objala, jeho drobunké telíčko aj jeho velikánske srdce.