Nezakrývajte oči Nepočujúcim

Autor: kristína brnčová | 24.9.2013 o 16:03 | (upravené 24.9.2013 o 16:13) Karma článku: 14,29 | Prečítané:  613x

Každé ráno si pred odchodom do školy vychutnávam raňajšiu kávu pri Teleráne. Pri počasí, pri myšiakovi Tomovi a malej myške, a stále sa ešte takisto  čudujem, koľko veľa častí táto rozprávka má. A stále tí dvaja, dokážu takisto rýchlo behať. Aj keď priznám sa, radšej by som sa pozerala na obľúbeného čierno-čierneho Krtka z detstva, alebo na tie smiešne postavičky zo zápalkovej škatuľky, čo nám niekedy, už veľmi dávno, chodili porozprávať Večerníček pred spaním. Vlastne oni ani nerozprávali, iba robili veľmi smiešne veci, na ktorých sme sa neskutočne smiali. Dnes som prišla neskoro. Na koniec rozprávky. Nevadí, aj tak sa dnes opäť raz nedobehli. A čo nedobehli dnes, dobehnú zajtra ráno. A zrazu vidím pred sebou posunky. Posunkujúce ruky som poznala. A človeka, komu patria  takisto. Môj kamarát. Tlmočil  do  posunkového  jazyka  spektrum  rozhovorov, dialógov, rád a zaujímavostí, ktoré sa tam striedali.

Týždeň Nepočujúcich, ktorý začal včera. Veľmi dobrá myšlienka, posunkovať aj Teleráno. Verím, že aj Nepočujúci by si pri raňajšej káve radi pozreli niečo oddychové, nejaké zaujímavosti, rozhovory, dialógy, rady, mačku a myš, počasie a pána doktora Iľka.

 

Paráda. Malo by sa viac a viac posunkovať. Tlmočiť. Tlmočiť všetko. A keď aj nie všetko, tak skoro všetko. Pamätám si ako som si s našimi nepočujúcimi deťmi vždy večer, keď som mala službu, sadla pred televízor a vysvetľovala a posunkovala a hrala a znázorňovala všetko, čo očami videli, ale ušami mohli počuť iba moje ruky. Pýtali sa na všetko. A všetko chceli rozmieňať na úplne drobné. Vankúšiky pod hlavou  a čítali moje ruky. A  ja som v tých rukách mala neskutočne veľa informácií pre nich.

Dnes ráno som sa zapozerala  do slovných spojení, hltajúc posunky. A čo to? Sek, strihnutie a záber do kuchyne. Tak ešte raz. Rozrozprávaná veta v rukách môjho kamaráta a strih, sek, záber na nejaké ženské nohy. A do tretice. Do štvorice. Do pätice. Až som dopíjala moju kávu a musela som už ísť.

Tlmočenie pre Nepočujúcich bolo akýmsi defilé obrazu, zlomkových uchytených posunkov a znovu seknutí a strihnutí. Nevadí, že bola rozrozprávaná veta, ktorú možno Nepočujúci „počúvali" z rúk tlmočníka,....jednoducho sa to seklo a predomnou záber na stoličku, kuchára, hostí, hrniec, telefonujúceho odborníka a  na rôznych ľudí.

 

Viem, je asi náročné spojiť zaujímavé s užitočným. Aby bol divák stále zaujatý. Počujúci, aby sa nenudil konštantným obrazom pred sebou a Nepočujúci, aby dostal potrebné informácie.

 

Veľmi chválim a teším sa myšlienke. Už len doštelovať zábery na posunkujúceho, ktorý predstavuje pre Nepočujúcich, ich vlastné uši. Je to akoby ste boli započúvaní a zapozeraní do niečoho, čo Vás zaujíma a elektrikári by sa na stĺpe uškŕňali, pretože by vypínali a zapínali pripojenie.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?