Strácame dôvody behať pod magnóliovými kvetmi

Autor: kristína brnčová | 14.4.2014 o 16:14 | (upravené 15.4.2014 o 14:07) Karma článku: 9,70 | Prečítané:  890x

Vysokoškolskú stretávku som si nechcela nechať ujsť. Nitra takisto krásna, nádherne rozkvitnutá už ani nie do jari, ale do leta. Vždy mala náskok približne dvojtýždňových krokov. Spolužiaci presne takí, s akými som sa lúčila pred pár rokmi. Asi nás čas ešte nestihol  až tak veľmi zmeniť. Alebo si to naivne myslíme iba my.   Po spoločnej večeri a večernom posedení sme sa presunuli do mesta. Spomenúť si na krúžkovice, beánie, diskotéky, pri ktorých niekedy zastával čas. Romantické bláznenie pod svetlom lámp, smiech a bláznivé preteky po nočnej vyprahnutej ulici, či  parku. Hľadala som tú našu nezbednú študentskú dušu. Na námestí, po diskotékach a baroch, kde sme chodili. Pozerala som sa na rovnaké miesta, ale nevidela,...chcela som sa nadýchnuť minulých pocitov, ale necítila som okrem strachu nič.

Vysokoškoláci, majú v slove záponu „školáci", ktorá sa naoko zlieva s detským bezstarostným časom. A tak, ako školáci, tak aj stredoškoláci, a vysokoškoláci, majú ešte zbytkové právo, tváriť sa úplne bezstarostne.

 

V uliciach som však túto bezstarostnosť nevidela. Stratili sa z nočných ulíc rozosmiate tváre, ktoré sa pred nejakým časom naháňali po pešej zóne a detsky sa schovávali za ružové, či belasé magnólie. Stratili sa z Nitry ľudia, ktorí tancujú z radosti. A možno sa nestratili, len my sme ich nestretli. Možno už spali. A možno boli v meste v piatok a nie v sobotu, ako my. Asi sme iba nemali na seba šťastie.

 

Ulice boli úplne čierne...asi od strachu. Každá chvíľka niesla v sebe krik a hluk, doprevádzaný ženskými slzami. Pri tulipánoch, zaparkované dve policajné autá, privolané riešiť ďalšie a ďalšie bitky. Pri vstupe do jedného baru, žena fackala nejakého muža, v ďalšom bare zas muž fackal iného muža...a ten iný muž kopal ďalšieho. Ženy kvílili a plakali. A ja som sa úprimne bála.

 

Nemilosrdná agresivita nepoznala známych, či neznámych. Každý kto bol okolo sa jej chtiac, či nechtiac dotkol. Bránil sa, alebo sa zľakol ako ja.

 

Možno sme v tomto svete niekedy úplne stratení. Nevyznáme sa vo vzťahoch a práca nám padá na hlavu. Zabúdame, že sme tu a teraz a sme zdraví, tak by sme mohli byť aj relatívne spokojní. Padáme do dier, čiernych ako sadza a z tých dier rovnako takí čierni, začmudení, špinaví a zúfalí aj vychádzame. Zúfalosť sa nám nedarí utopiť ani v 72% tnej domácej.

 

Postupne strácame dôvody sa spontánne tešiť a naháňať sa pod magnóliovými kvetmi.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?