reklama

Strácame dôvody behať pod magnóliovými kvetmi

Vysokoškolskú stretávku som si nechcela nechať ujsť. Nitra takisto krásna, nádherne rozkvitnutá už ani nie do jari, ale do leta. Vždy mala náskok približne dvojtýždňových krokov. Spolužiaci presne takí, s akými som sa lúčila pred pár rokmi. Asi nás čas ešte nestihol  až tak veľmi zmeniť. Alebo si to naivne myslíme iba my.  Po spoločnej večeri a večernom posedení sme sa presunuli do mesta. Spomenúť si na krúžkovice, beánie, diskotéky, pri ktorých niekedy zastával čas. Romantické bláznenie pod svetlom lámp, smiech a bláznivé preteky po nočnej vyprahnutej ulici, či parku. Hľadala som tú našu nezbednú študentskú dušu. Na námestí, po diskotékach a baroch, kde sme chodili. Pozerala som sa na rovnaké miesta, ale nevidela,...chcela som sa nadýchnuť minulých pocitov, ale necítila som okrem strachu nič.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Vysokoškoláci, majú v slove záponu „školáci", ktorá sa naoko zlieva s detským bezstarostným časom. A tak, ako školáci, tak aj stredoškoláci, a vysokoškoláci, majú ešte zbytkové právo, tváriť sa úplne bezstarostne.

V uliciach som však túto bezstarostnosť nevidela. Stratili sa z nočných ulíc rozosmiate tváre, ktoré sa pred nejakým časom naháňali po pešej zóne a detsky sa schovávali za ružové, či belasé magnólie. Stratili sa z Nitry ľudia, ktorí tancujú z radosti. A možno sa nestratili, len my sme ich nestretli. Možno už spali. A možno boli v meste v piatok a nie v sobotu, ako my. Asi sme iba nemali na seba šťastie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ulice boli úplne čierne...asi od strachu. Každá chvíľka niesla v sebe krik a hluk, doprevádzaný ženskými slzami. Pri tulipánoch, zaparkované dve policajné autá, privolané riešiť ďalšie a ďalšie bitky. Pri vstupe do jedného baru, žena fackala nejakého muža, v ďalšom bare zas muž fackal iného muža...a ten iný muž kopal ďalšieho. Ženy kvílili a plakali. A ja som sa úprimne bála.

Nemilosrdná agresivita nepoznala známych, či neznámych. Každý kto bol okolo sa jej chtiac, či nechtiac dotkol. Bránil sa, alebo sa zľakol ako ja.

Možno sme v tomto svete niekedy úplne stratení. Nevyznáme sa vo vzťahoch a práca nám padá na hlavu. Zabúdame, že sme tu a teraz a sme zdraví, tak by sme mohli byť aj relatívne spokojní. Padáme do dier, čiernych ako sadza a z tých dier rovnako takí čierni, začmudení, špinaví a zúfalí aj vychádzame. Zúfalosť sa nám nedarí utopiť ani v 72% tnej domácej.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Postupne strácame dôvody sa spontánne tešiť a naháňať sa pod magnóliovými kvetmi.

kristína brnčová

kristína brnčová

Bloger 
  • Počet článkov:  112
  •  | 
  • Páči sa:  0x

To co píšem,....v tom som ja. Zoznam autorových rubrík:  moječo ma zaskočilomoji kakaovníciľudia inak obdarovaníčo sa mi dotklo srdcamoja každodennosťSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu