Aký bol pre nás tento rok?
Uchránili sme si v ňom aspoň zopár prskavkových iskričiek nášho detského sveta? Sveta z dávno prežitých dávnych dní, keď sme boli ešte deťmi , a postupne nás učili dospeláci dospelovať?
Ak sme si tento rok uchránili, aspoň niektoré z milióna iskričiek detskej prskavky, museli sme splniť minimálne tri premisy (vysvetlenie pre detského čitateľa :
„ Premisa, je niečo, čo sa povie. Čo niekto povie, a celkom si aj myslí, že je to pravda. Väčšinou sa jedná o dospelákov. A dospeláci aj najčastejšie používajú toto slovo, aby vyzerali vážnejšie a dospelejšie ...ako táto pisateľka, ktorá píše toto vysvetlenie...s tým rozdielom, ...že jej sa to veľmi nedarí :) . Premisa je niečo, čo niečo iné začína a ťahá za sebou....presne tak ako rušeň vlaku ťahá svoje vozne. Je to nejaká veta, z ktorej si veľakrát človek myslí, že vznikne nejaká múdra, múdrejšia a ešte ešte múdrejšia, ďalšia vec.")
Premisy detstva:
-naoko bezdôvodný a častý smiech
-beh : rýchly, veselý, niekedy bezcieľny, ale každopádne smejúci sa
-pocitová bezproblémovosť
-naivita
-prirodzený šarm a prirodzené správanie sa
-priame a úprimné otázky
-priame a úprimné odpovede
-stavanie snehuliakov
-potápanie sa v jazere bez starostí, že si namočíme vlasy
-časová dezorientácia, neschopnosť uvedomiť si časové obmedzenie pri príjemných činnostiach
-bublifukové šantenie
-bezhraničné snívanie
-chuť robiť náhle nápady z hlavy,...ich okamžitá realizácia
-naháňanie holubov v meste
(pokračovanie v druhej časti)