Zopár dier na oblečení, dokážu podpísať náš ortieľ

Autor: kristína brnčová | 11.2.2013 o 17:18 | (upravené 12.2.2013 o 7:18) Karma článku: 21,48 | Prečítané:  2901x

Deravé nohavice, trošku deravé topánky, deravá bunda a  modré oči. Pán v pokročilom veku prechádzal regálmi obchodu, plniac svoj nákupný košík jednoduchými potravinami. Špagety a k tomu kečup, rožky a k tomu diétna saláma. A to je asi tak všetko, čo v košíku mal. Prechádzal a obchádzal. Vyhýbal sa naproti idúcim nakupujúcim, úsmevom naznačoval, že nechcel vbehnúť do protismeru a jeho modré oči nechávali za ním stopu. Nie v každom človeku, ale vo mne určite. Zopárkrát sme sa medzi zeleninou a mäsovými výrobkami stretli, zopárkrát sme sa medzi cestovinami a pečivom na seba usmiali. Nebesky modrými očami, sa líšil od tuctov iných nakupujúcich, s  tuctom  prevažne rovnakých očí. Modré oči, ktoré sa vedeli usmievať naraz spolu s jeho ústami. Žiadny zápach, žiadny alkoholový ani iný smrad ho nesprevádzal. Iba tie diery a jednoducho jednoduché oblečenie, boli deliacim pravítkom medzi ním a ostatnými.

A predsa sa k nemu správali, akoby sa práve vrátil z  tretej či štvrtej cenovej krčmy, bez obsluhy. Z krčmy, ktorá sa otvára o šiestej ráno a už o deviatej má obsadené všetky stoly, na stoličkách sa kĺžucich opitých štangastov.

Tohto pána som nikdy v tejto spoločnosti pod bránou, kde sa štangasti schádzajú,  nevidela. Asi by si nemal čo s nimi povedať.

 

Oblečením však trošku klamal. A miatol okolie. Hlavne tých, ktorí sa dali zmiasť.

 

Pristúpil k pokladni, zaplatiť tie štyri veci, ktoré mal na dne košíka.

Pokladník zagánil pohľadom. Tušila som prečo. Tušila som, že patrí k tým, ktorí uverili tomu, čo vidia. A nepotrebuje už žiadne, pre neho zbytočné slová, či vysvetlenie.

 

„ Nóó, rýchlejšie vykladajte !! "

„ Už to bude. Mám tu iba zopár vecí."

Na pás poukladal štyri veci, išiel odložiť košík a keď sa vrátil, pokladník pokračoval vo svojom cielenom slovnom útoku.

„ Všetko? " Doslova zbliakol, akoby si to modrooký muž chcel zobrať bez zaplatenia.

„ Všetko. " Odpovedal dierkovaný muž pokojne zahmleným hlasom.

„ Tri eurá tridsať centov ! " Naďalej neprepínal svoj útočne naladený tón v hlase.

„ Nech sa páči. Tri tridsať, presne. " Pousmial sa na rozzúreného Krakena za pokladňou a ukladal si peňaženku do igelitky s nákupom.

 

Trošku počkal a potom sa nesmelo vrátil do „ klietky. "

 

„ Môžem Vás poprosiť o bloček? "

Čakala som podobnú odpoveď a tak som aspoň nebola sklamaná.

„ Hééé, a načo že Vám to len bude?? " Uštipačne, podráždene , prudko a nemilosrdne mu vrazil odpoveď do jeho modrých očí.

„ Ja som bol vždy zvyknutý brávať si aj bločky, " stále  pokojne odpovedal, akoby ho tie „ prskavky " slov vôbec nepálili.

„ Tu teda máte !! Héé. A odložte si ho. "

„ Ďakujem a dovidenia ."

 

Pre Krakena by to už bola príliš veľká zdvorilosť sa odzdraviť, a to predsa nechcel...a tak to radšej nechal tak.

Ja som išla z roboty, tak som bola upravená ako z  roboty. Slušne a bez dier. S modrými očami, ale ani zďaleka nie takými modrými ako mal dierkovaný muž.

 

Aký rozdiel bol medzi nami?

 

Tých pár dier na nohaviciach a bunde? Práve pre ne a kvôli nim som si ja u pokladníka vylosovala milší a prívetivejší prístup bez irónie, posmechu a zloby?

 

Naozaj iba taká maličkosť nás dokáže zmeniť?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Lajčák hovorí o výbere Evky niečo iné, ako pred mesiacmi

Minister sa mesiace pri Evke bránil prieskumom, teraz priznáva, že žiadny nebol.

DOMOV

Prieskum: Most-Híd je na hranici zvoliteľnosti, predbehlo ho aj KDH

Vo voľbách by opäť zvíťazil Smer.


Už ste čítali?