MP 3 za mamu dovolenka pri mori za otca II.

Autor: kristína brnčová | 17.3.2013 o 19:18 | Karma článku: 15,08 | Prečítané:  1315x

Šimon je osadlík. Taký poriadny chlapec z  osady, so zlými návykmi z  rodiny, s  dobrými návykmi zo školy a internátu. Nie. Neposudzujem. Súdim. Ako sa dá inak pozrieť na mamu, ktorá všetky svoje deti hneď ráno vyženie na drevo s príkazom, nech sa nevrátia skôr, kým neponosia drevo na dva, či tri týždne. Nevadí, že sú vonku mínusové teploty a deti v deravých tenkých svetríkoch, či mikinách. Ako z rozprávky o Maruške.

„Kristínka, mama ma nechcela pustiť do školy, lebo sme ešte nemali dosť nazbieraného dreva.....preto som nebol dva týždne v škole. Hovoril som jej, že do školy musím chodiť, ale nepočúvala ma."

 

Išla som ho objať na znamenie, že to chápem, že viem, že v tomto prípade zlyháva niekto oveľa starší a hlúpejší ako je toto dieťa, ktoré stojí predo mnou.

Pritisla som si ho, a v tom...

 

„ Áááuu...."

 

Okamžite som ho pustila s tisíckami otáznikov vpísaných v mojej mimike.

 

„ ...vieš, bolí to. Drevo bolo veľmi ťažké, s bratrancom sme ho vôbec nevládali. Teraz ma veľmi bolia ramená."

 

Nesmierna zúrivosť, hnev a  rozčúlenie stúpali na brzdu  mojej  trpezlivosti. Vedela som však, že posudzovanie, súdenie, či odsudzovanie rodičov týchto detí, pred ušami  a  očami ich samotných, býva veľakrát ortieľom.

Naučila som sa to. Zmierila som sa s tým...a pochopila, že mama a otec zostávajú pre tieto deti vždy mamou a otcom.

Aj keď nikdy nepochopili návod, či legendu ako robiť z detí, usmievavé deti.

 

Začala som opatrne.

 

„ A mamina nevie, že deti na také ťažké drevo nechodia? "

„ Nevie."

„ Vieš Kristínka, ja by som chcel ísť do domova."

„ A prečo, Šimonko?"

„ Nemusel by som chodiť každé ráno na drevo, nebol by taký krik, mal by som polievku. Deti z domova vravia, že je tam lepšie ako doma. "

 

Väčšie deti už nachádzajú rozdiel. Nechcú zostávať, chcú utekať. Od mamy, od otca. Z domu. Niekde, kde je pokoj. Niekde, kde ich niekto vypočuje.

 

O pár dní sme sa stretli na chodbe. Šimon sa pozeral do zeme.

 

„ Čau Šimon, ako sa máš?"

 

Zodvihol zrak.

 

„ Chalani povedali, že sa obliekam ako bezdomovec, mám také staré veci. To je hanba. Ale keď pôjdem do domova, budem mať nové, značkové moderné veci...ako majú oni. Domováci. "

„ Šimon, Šimon....stop stop stop. Nevadí, že nemáš najmodernejšie značkové veci. Tety vychovávateľky na internáte ti tvoje veci dali oprať a máš ich čisté. A ešte aj voňavé. Takže to nie je žiadna hanba. Rozumieš? Žiadna hanba. "

 

 

Naozaj nie sú potrebné, milí sponzori, značkové moderné veci. Takéto veci urobia viac škody ako osohu. Stavajú deti na dve strany, do dvoch družstiev. Značkových a neznačkových, moderných a nemoderných. Nechcime deti deliť, spájajme ich do rodín a cez spoločné zážitkové udalosti, tábory, či výlety z nich aj z nás budeme vytvárať rodinu, ktorú nikdy skutočne nemali, iba vo svojich snoch po nej túžili.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Lajčák hovorí o výbere Evky niečo iné, ako pred mesiacmi

Minister sa mesiace pri Evke bránil prieskumom, teraz priznáva, že žiadny nebol.

DOMOV

Prieskum: Most-Híd je na hranici zvoliteľnosti, predbehlo ho aj KDH

Vo voľbách by opäť zvíťazil Smer.


Už ste čítali?