Aj rozdielne posunkujúce ruky, môžu posunkovať jednotný rytmus

Autor: kristína brnčová | 25.3.2013 o 20:27 | Karma článku: 13,89 | Prečítané:  445x

24. február 2013 - 3. marec 2013, Medzinárodná výmena študentov so sluchovým postihnutím z Rumunska, Francúzska, Maďarska, Poľska, Fínska a Slovenska. Nedeľné popoludnie, popoludnie našich skrytých predstáv a toľkokrát predstavovaných spoločných očakávaní. Posledné špagáty strihané na mieru a papierové ruky povešané na nich. So zvedavosťou sme pozerali cez okno času posledných minút prichádzajúceho týždňa.

Privítanie a úsmevom oteplené dlane pri nesmelom podávaní rúk. Nepočujúci vystreli iba dlaň a kývli hlavou na pozdrav. Predsa únavná cesta trošku pritlačila ich kútiky úst. Možno trošku. A možno hanblivosť a počiatočné obavy z niekoho, niečoho doposiaľ nepoznaného.

Večer sme sa všetci stretli v spoločenskej miestnosti, ktorá bola poverená veľmi dôležitou úlohou: spájaním, vysvetľovaním, zábavou, smiechom, porozumením a vzájomných chápaním.

A práve preto bola miestnosť preplnená prvkami ľudskosti, prostredníctvom ktorej aj rozdielne posunkujúce ruky, môžu posunkovať jeden rytmus...empatie a srdca.

Prvý večer bol ustráchaný. Hanblivý a možno trošku únavný, po únavnej ceste. Bol však večerom prvého kontaktu. Kontaktu, kedy zaregistrujeme „toho druhého", a spontánne sa v nás vytvára prvá myšlienka, vnútorný pocit, či dojem.

Prvý večer, otvárací večer pre naše uši, oči, ústa, ruky a srdcia, ktoré sa týmto večerom prepínali do permanentného, aktívneho režimu na celý týždeň.

 

Keď je človek vhodený do vody, alebo vyhodený do vzduchu, musí sa čo najrýchlejšie naučiť plávať, alebo lietať. V inom prípade klesá tak či tak.

 

Cez naše spoločne prežívané dni sme sa práve tomuto učili a naučili. A nielen tomu, ako chrániť a zachrániť len samých seba. Naučili sme sa plávať a lietať a zároveň sme sa naučili chrániť a zachraňovať druhých. Naučili sme sa navzájom si pomáhať, počúvať srdcom a rozprávať rukami o tom, čo srdce prežíva. Hľadať spoločné gestá, mimiku a časť posunkov. Štyridsať párov rozprávajúcich rúk postupne gumovalo rozdiely a  nachádzalo si spoločne svoje jedinečné bezbariérové cesty.

Cesty, kde posunky sa opisujú obrazom a jazyk zostáva za zubami. Veľká škola pre nás počujúcich. Vkladať svoje srdce do vyjadrení a jazyk nechávať z času na čas oddychovať.

 

A tak z nášho Babylonu, zmiešaných národností a posunkov sa postupne vytvárala pestrofarebná mozaika, do ktorej bol vložený kúsok každého jedného z nás.

Cez nesmelé aktivity na zoznámenie sme sa posúvali do skutočného spoznávania sa v reálnych situáciách.

 

127 kamenných schodov Kremnického zámku sme museli „vykráčať", ruka silnejšieho v  ruke slabšieho, aby sme si uvedomili, že v niektorých chvíľkach, dokážeme  byť oveľa pevnejšími a nebojácnejšími, ako si vo svojich myšlienkach, veľakrát o sebe myslíme.

 

Museli sme vystúpiť do 2633 metrovej výšky, aby sme sa mohli nadchnúť nekončiacou nádherou prírody, pokoriť sa a skloniť pred jej dokonalosťou.

 

168 metrová hĺbka Belianskej jaskyne nás učila úcte. Úcte k tomu, čo sme videli a úcte k ľuďom s ktorými sme kráčali.

Pošmyknutia, strach či neistotu sme si zaliepali a  liečili navzájom....zovretím dlaní, posunkom zovretej dlane, búchajúcej si o bradu ( = dávaj si na seba pozor ) a úsmevom.

 

Neboli sme každý sám za seba, a sám. Boli sme každý za niekoho iného, a s niekým iným.

 

Spoločne sme prechádzali, stúpali a klesali. Smiali, povzbudzovali, držali ruky, či držali palce.

 

Náš Nepočujúci týždeň, počujúcich sŕdc, bol nádherným medzinárodným stavaním širokého mostu, po ktorom pri rozlúčke hrdo kráčala láska, spolupatričnosť, pokoj a empatia.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kocáb: Kisku už dlho uznávam, ocenenie ma šokovalo

Pre SME hovorí, že je hrdý slniečkar. Keď pôjdeme tvrdou silou, nemáme šancu.

ŠPORT

Sagan ukázal cit pre taktiku a ešte lepšiu formu ako pred rokom

V sobotu bol druhý, v nedeľu už vyhral.

KOMENTÁRE

Plot bol jeho nápad, nie Orbánov. Dnes má dom kúsok od pletiva

Ako sme sa nestretli so starostom Ásotthalomu.


Už ste čítali?