moji kakaovníci | blog.sme.sk

kristína brnčová

Čierna školská taška našich školákov

S Jankou sme si už tento rozhovor vyrozprávali skoro do posledného slova. Pred dvomi rokmi v tábore, keď sme spoločne podopierajúc, zdolávali hrebene zvolenských kopcov. Dnes, sme sa už ani neviem ktorou cestou a ktorou myšlienkou, znovu priblížili k tomu strašnému zážitku. Hororová scéna, ktorou si prešla ako desaťročná. Janka má dnes už osemnásť rokov. Je v detskom domove. A smeje sa. Už sa usmieva. Našťastie. Dokáže sa opäť smiať, po tom všetkom. Do detského domova bola umiestnená, po hroznej udalosti. Napíšem to radšej jej slovami (text píšem s Jankiným zvolením, samozrejme so zmenou mena, ako to robievam vždy v mojich článkoch). Janka je Nepočujúca a tak v texte je veľa neurčitkov :

6. jún 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 7 444x
9

kristína brnčová

Keď budem mať menej roboty, zoberiem si Ťa

U našich nepočujúcich detí v škole, mám veľmi pekný posunok. Ukazujú ma ako kučeravú hlavu, kde kučery ich posunkujúcich rúk, idú krásne vlnito a pravidelne z oboch strán, a čo je ešte príjemnejšie, môj posunok mena, mi dodáva veľmi bohatý objem vlasov. No krása. Vždy sa na svoje meno v jazyku rúk, veľmi rada pozriem. Keby sa dal tento ich posunok mojej osoby zreálniť, bola by som niekto s nádherne bohatými, pravidelnými vlnami, siahajúcich až pod ramená. Milé od nich.

31. máj 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 539x
7

kristína brnčová

Nikto mi nedokáže prehlušiť slúchadká,...tak ako Vy

Na mojom uvítaní do školského prostredia Špeciálnej základnej školy si dali skutočne záležať. Traja bratia. Ani jeden nie bledší , alebo tmavší ako ten druhý. Keď človek nastupuje do svojho úplne prvého zamestnania, tak má viac-menej úplne pekné predstavy o tom, čo príde. Aj keď so strachom a malou dušičkou, ale plný očakávania a túžob berie do rúk prvýkrát kľúče, ktoré mu budú štrngať vo vrecku po ďalších niekoľko dní, mesiacov, rokov. Ja som bola tiež plná nadšenia. Čakala som, aké to bude hneď prvý deň, týždeň, mesiac. A dočkala som sa. Tento uvítací výbor som si musela zrejme vylosovať tou nešťastnejšou rukou. (Keby som vedela, ktorá to bola, už by som ju viac asi nepoužívala).Traja bratia, tri hlavy a tým 300krát horšie nápady ako spestrovať moju „imatrikuláciu" do ich školskej rodiny. Boli ako vymodelovaní z jedného odliatku. Z jednej formy, kde sa pridali presne tie isté ingrediencie : dvoje krásnych očí, tmavých ako býva noc, krásne krojené črty tváre, tmavá pleť, malá, tá najmenšia lyžička nežnosti a citu, veľký hrniec drzosti a vagón arogancie. Boli to moji kati. Bola som s nimi, a im podobnými denno - denne.

3. sep 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
11

kristína brnčová

Mami , takto Ťa je veľmi ťažko rozpoznať ...

Keď som ešte chodila do hudobnej školy na klavír , nenávidela som tie reprezentatívne koncerty. Bála som sa ich. Najhoršie boli tie rodičovské. Mávala som takú trému, že v tom momente , keď som si sadala za klavír mi mohli dať do rúk radšej nejaké zvončeky ( ako doprovod ) a bez akéhokoľvek zámerného pohybu by určite hrali. Strémované ruky by ich rozochveli. A možno by som sa niekedy aj trafila do rytmu. A na kolená mi mohli kľudne pripevniť zboku nejaké činely , ktoré by pri trémole mojich nôh tiež určite vydávali nejaký zvuk. Mamka s ockom sedeli usmiati , plní očakávania , šťastia a hrdosti. Keby tu neboli, určite by som to lepšie zvládla ( vždy som si to pomyslela ) . No vzápätí, keď som si predstavila ich prázdne drevené stoličky, uvedomila som si, že keby tam fakticky neboli, nezvládla by som to lepšie,...ale nezvládla by som to asi vôbec.

22. máj 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
4

kristína brnčová

„Prepáč ,ale zabudla som Ti povedať aká som na Teba hrdá...“

Veľakrát keď idem do mesta niečo vybaviť postretávam mojich „ kakaovníkov " zo Špeciálnej základnej školy ako sa iba tak potulujú. Prechádzajú z jedného obchodu do druhého, z jednej uličky do druhej. Akoby niečo hľadali. Veľakrát tieto potulky začínajú hneď ráno, keď namiesto do školy ich nohy zavedú do známo-neznáma. Alebo druhý prípad je, že hneď zrána majú dobrý úmysel a prídu do školy, no po čase zistia, že to nebol až taký dobrý nápad a všemožne sa snažia potichučko ako myšky pretlačiť čo i cez kľúčovú dierku von . Veľakrát si tento druhý postup v poslednom čase dosť zvažovali, pretože svojím útekom sa zriekali zrejme toho najvzácnejšieho z celého dňa - obedu.

24. mar 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 059x
8

kristína brnčová

„ Kakaová mama so snehobielymi botaskami II.“( buchta pre mamku)

V čakárni sme so Šimonkom čakali približne hodinky. Stretali sme sa s rôznymi pohľadmi, gestami, či mimickým prejavom toho, čo sa zrejme ústa hanbili vysloviť nahlas,...aby sa nezahanbili pred druhými a ani sami pred sebou..... Našťastie tieto chladné pohľady vždy kompenzovalo teplé srdce a úsmev niekoho „ ojedinelého . “ Bolo ich totiž omnoho menej , ako tých prvých.

16. feb 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
10

kristína brnčová

„ Kakaová mama so snehobielymi botaskami I. “

Tých chvíľ , ktoré som prežila s mojimi „ kakaovými “ deťmi zo Špeciálnej základnej školy bolo veľmi veľa. Veselšie, smutnejšie ,... a aj chvíle také „ akurát “. Väčšina z týchto detí pochádzala z nie až tak rozprávkových domácností... boli to rodiny, ktorým by som veľakrát vyzmizíkovala tento hodnotný status „ RODINA " pred ich priezviskom. Matka – alkoholička, otec – tyran... a dieťa,...to chodilo so mnou každé tri mesiace na kontrolu k psychiatrovi. Rovnica nepustí. Boli to deti, ktoré netušili, že v cukrárňach je možný taký veľký výber zmrzliny,...deti, ktoré zaspávali s plačom, alebo vôbec nemohli zaspať pre krik a bitky,... a do školy chodili hladné, nevyspaté a nervózne. V škole to bývalo potom niekedy dobrodružstvo o život.

14. feb 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 595x
15

kristína brnčová

Naše „kakaové“ deti...

Nemyslím si , že viem písať múdro, pekne a v metaforách....skúšam však písať tak, aby to bolo čitateľné pre nás všetkých.....a teda aj pre mňa :) Pracujem v Špeciálnej základnej škole,.....v škole plnej všakovakých zvratov, nečakaných okamžikov, náhod a príhod. Je to pracovisko, kde čas sa odmeriava nie hodinovými ručičkami, ale počtom dobrých a zlých útržkovitých okamihov zo 45minútovej hodiny....pretože nie každá hodina verne kopíruje tú predchádzajúcu. Našu školu navštevujú žiaci s mentálnym aj telesným postihnutím, deti neprispôsobivé, alebo menej prispôsobivé, deti biele aj deti tmavšieho odtieňu ako je biela :).....rómske deti .....

11. júl 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
3